História obce
Chropov leží neďaleko Radošoviec, bokom od hlavnej cesty vedúcej zo Senice do Hodonína. Počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie obce okresu, nie však rozlohou.
Najstaršia zaručená písomná správa o obci je z roku 1394, keď patrila k hradu Branč. Obec sa uvádza pod menom Kropow v listine nitrianskej kapituly zo 16. Júla 1394. V niektorých prácach sa dnešný Chropov spomína od roku 1262 pod názvom Rupow (Ropov), ale táto obec ležala pri rieke Myjave medzi obcami Osuské a Prietrž. Ešte v roku 1452 existovala ako samostatná obec neskôr však zanikla.
Dnešný Chropov sa v roku 1452 nazýval Hroppo, r. 1551 Chropo, v 17.-19. storočí Chropov, maďarsky Chropó, r. 1913 Sziklabánya. Meno Chropov je odvodené zo základu slovanského osobného mena Chrop-.
Roku 1452 patril Chropov Pankrácovi z Liptovského Mikuláša a Branča. Roku 1532 mal Žigmund Korlátsky spor pre svojich chropovských poddaných s majiteľom panstva Branč Františkom Nyárym (lebo jeho úradník dal palicovať Žigmundovho poddaného richtára z Chropova) a spolumajiteľom holíčskeho panstva Petrom Bakičom (úradník z Radošoviec odobral voz s koňmi jeho poddaného na ceste do radošovského mlyna). Od polovice 16. storočia patril Chropov viacerým rodinám, medzi ktoré sa delilo panstvo Branč, predovšetkým Nyárovcom.
Obyvatelia Chropova sa zaoberali vždy zväčša poľnohospodárstvom a tiež obrábali vinice. Vinice v Chropove máme doložené v 17. storočí, keď sa o vinohradnícke záležitosti staral vinohradnícky zbor tzv. právo horenské.
Obec mala vinice aj r. 1715, keď sa v nej spomína 22 poddanských a 35 železiarskych domácností. R. 1752 žilo v Chropove 107 rodín. V roku 1768 dal postaviť gróf Jozef Nyáry v Chropove kostol, roku 1775 dostala obec faru a začala sa tu viesť matrika. S utvorením samostatnej farnosti súvisí aj začiatok školy v Chropove, kam chodili deti z vlastnej obce a do roku 1886 aj z Koválovca. Jednotriedna škola stála na začiatku obce. Roku 1891 postavili novú školu.
Pred I. svetovou vojnou v malej obci bolo až sedem krčiem, ktoré tu otvorili a viedli židovské rodiny. Chropov sa stal strediskom židovského obyvateľstva z okolitých dedín. Mali tu kostol, školu a bitúnok.
Za I. ČSR pracovali v obci píly, vyhne a tehelne. Chudobnejší obyvatelia nachádzali v zime prácu v lesoch a zarábali si tiež košikárstvom. V dvadsiatych rokoch sa v jednej školskej triede tiesnilo 76 detí, ba v roku 1929, keď tu začal vyučovať Vojtech Prokopius zo Skalice, až 82 detí. Preto otvorili druhú triedu a vyučovalo sa striedavo v jednej miestnosti. Prokopius účinkoval v Chropove do r. 1939 a rozprúdil tu osvetovú činnosť. Už od roku 1922 mali v škole skladacie javisko a hrávalo sa tu ochotnícke divadlo. V roku 1926 založili Dobrovoľný hasičský spolok v Chropove, jeho prvým veliteľom bol Ignác Vlčej.
Prechod frontu neobišiel ani Chropov. Začiatkom roku 1945 prišli nemeckí a maďarskí vojaci a ubytovali sa v škole. Piateho apríla pritiahli nové jednotky, s nimi aj Vlasovci, ktorí rabovali po domoch. Takmer všetci obyvatelia utiekli do hôr a vinohradov. Keď sa 9. Apríla zrazu objavili vojaci Červenej armády došlo k pouličným bojom. Nemci však skoro odtiahli smerom na Koválovec, kam ich sovietski vojaci prenasledovali. Pred odchodom Nemci vyhodili do povetria kamenný most na začiatku obce. V nasledujúcich dňoch prechádzali obcou rumunské transporty, pre ranených rumunských vojakov zriadili v škole poľnú nemocnicu. V povojnovom období zaviedli v dedine miestny rozhlas. V roku 1949 dostala obec pravidelnú autobusovú dopravu. V roku 1948 založili roľnícke strojové družstvo, z ktorého sa začiatkom 50-tych rokov utvorilo JRD. Jeho prvým predsedom bol Blažej Bederka.
1.septembra 1955 vystriedal učiteľa Jána Blahu, učiteľ Eduard Rudňanský a spolu s manželkou Annou Rudňanskou začali pôsobiť v doterajšej dvojtriednej škole. Ich zásluhou sa prebudila kultúra aj v našej obci. Začal pôsobiť divadelný krúžok a hneď prvú zimu naštudovali s ochotníkmi divadelnú hru Bačova žena. Žiadna oslava, alebo spoločenská udalosť sa neobišla bez kultúrneho programu, ktorý títo manželia pripravili. Pani Rudňanská začala pracovať aj ako knihovníčka. V tej dobe mala 40 stálych čitateľov. Začali sa vytvárať rôzne spoločenské organizácie ČSM- Československý zväz mládeže, Výbor žien, Telovýchovná jednota Chropov, pre zabezpečenie poriadku v obci tu bol zriadený okrsok verejnej bezpečnosti – VB s jedným pracovníkom. Nastali zmeny aj v zdravotníctve, budúce mamičky rodili svoje deti v skalickej nemocnici pod odborným dohľadom. Prvým dieťaťom v tejto nemocnici bol Jozef Štítny. V roku 1956 bolo podľa štatistického sčítania v obci 720 obyvateľov z toho základnú školu navštevovalo 65 detí.
V roku 1957 sa JRD stalo celoobecným, novým predsedom bol zvolený Florián Vávra a hlavným ekonómom Izidor Kubíček. Začalo sa aj so zveľaďovaním obce, uprostred obce vzniká na podnet učiteľov Rudňanských pekný park a detské ihrisko. Nastali zmeny aj v odievaní, ženy prestali nosiť kroj a začali sa obliekať po mestsky. Zmena nastala aj v školstve nakoľko v tomto období bol 5 ročník preradený do Radošoviec a zostali iba ročníky 1 – 4. Predsedom Miestneho národného výboru – MNV sa stal Ľudovít Veselý.
S budovaním obce sa pokračovalo aj v rokoch 1959, začali sa upravovať chodníky pri ceste a bola zriadená aj pošta. Národný výbor v rámci služieb obyvateľstvu zriadil prevádzkareň pre ťažbu kameňa. V kameňolome pracovali dvaja robotníci – Alexander Kubina a Matej Vašek. MNV zamestnávalo aj dvoch murárov Alexandra Lišku a Františka Mrázka.
Keďže finančná situácia ľudí v obci sa zlepšovala začali si obyvatelia vylepšovať svoje domy , zavádzali si vodovod, robili si kúpeľne, a začali si tiež kupovať elektrospotrebiče a televízne prístroje. Prvý televízor mal Antonín Ravas.
Novinkou v roku 1962 bolo zavedenie rodinných prídavkov na deti aj družstevníkom tak ako pracovníkom v priemysle.
Vo februári roku1964 bol zvolený za predsedu MNV Štefan Guliš, tajomníkom bol Izidor Kubíček.
V máji 1964 bol daný do užívania kultúrny dom v ňom boli umiestnené: kancelária MNV, knižnica, sporiteľňa. Výhodou bolo aj to, že tu bolo zriadené aj provizórne javisko. A tak všetky spoločenské udalosti mohli prebiehať v dôstojnejších podmienkach ako doteraz.
Kultúrny dom bol postavený v takzvanej akcii Z , finančné prostriedky boli zo štátneho rozpočtu a prácu vykonávali dobrovoľníci obce, takým istým spôsobom bola postavená aj predajňa potravín – samoobsluha. A následná úprava okolia okolo samoobsluhy. Na týchto budovateľských akciách sa podieľali ako samotný občania tak aj všetky spoločenské zložky. V roku 1967 dostala knižnica titul Vzorná ľudová knižnica , knihovníčkou bola stále pani Rudňanská a divadelný krúžok za svoju naštudovanú hru Ženba získal 1 miesto na súťaži ochotníckych divadiel vo svojej kategórii.
V roku 1968 sa začal budovať vodovod z bohatého zdroja vody v Štepniciach. O rok neskôr, po viacerých ťažkostiach bol vodovod s nákladom 950 tisíc korún dokončený. Veľkú pomoc poskytlo miestne JRD a občania na ňom odpracovali množstvo brigádnických hodín. Nakoľko v obci bola zastavená bytová výstavba , mnoho mladých ľudí odchádzalo do strediskových obcí, aby si tam vybudovali svoje domy a tak klesol počet obyvateľov obce na 620 .
13. októbra 1968 obec stráca riaditeľa školy, obetavého a obľúbeného občana Eduarda Rudňanského, ktorý vo veku 42 rokov po krátkej chorobe zomrel.
V tomto roku sa narodili v obci dvojičky manželom Klempovým – chlapci Kvetoslav a Ľubomír a manželom Hrnkovým – chlapci Ladislav a Jaroslav.
V roku 1972 sa naša obec dostala do súťaže v rámci skrášľovania životného prostredia. Niekoľkomesačné úsilie všetkých občanov dosiahlo svoje výsledky. Boli sme prvý v okrese. Hodnota diela bola vytvorená za 2,5 milióna korún. Boli rozšírené chodníky, vyregulovaný potok, nové oplotenie na cintoríne, zrekonštruované ihrisko. Vylepšovalo sa nielen životné prostredie občanov, ale aj ich vybavenosť, občania investovali nielen do svojich domácností ale aj do kúpy motorových vozidiel. Do rady vodičov prenikali aj ženy, prvou vodičkou bola 19 ročná Štefka Žilinková.
V roku 1974 bola zahájená prístavba kultúrneho domu. Tento rok sa niesol v novote aj pre veriacich obce, nakoľko po 23 rokoch odišiel do dôchodku p.farár Štefan Patkay a do farnosti nastúpil aj keď len na krátky čas, p. farár Jarolím Sedlák , po ňom nastúpil farár Anton Hrebík. 23.decembra 1974 sa zlúčilo šesť okolitých poľnohospodárskych družstiev – Radošovce, Chropov, Oreské, Lopašov, Vieska, Koválovec v jeden celok pod názvom JRD Mier a malo sídlo v Radošovciach. Novoty pokračovali ďalej a tak v roku 1976 sa stala predsedkyňou MNV po prvý krát žena – len 38 ročná Mária Stehlíková zo susednej obce Radošovce, ktorá predtým pracovala 20 rokov v obci ako účtovníčka. Obec začala mať nové a väčšie ciele. 6. októbra 1976 bola slávnostne odovzdaná do užívania prístavba kultúrneho domu, do ktorého sa presťahovala kancelária národného výboru, pošta, knižnica, požiarnici, zasadačka. V roku 1977 sa na základe pripomienok občanov začalo pracovať na tom, aby obec mala dom smútku. V tomto roku poklesol počet žiakov v miestnej ZŠ na najmenšie číslo v histórii školy. Zostalo iba 27 detí, takže doterajšia dvojtriedna škola bola premenená na jednotriedku. To znamenalo, že v jednej triede boli zastúpené štyri ročníky. Jedinou vyučujúcou bola riaditeľka školy pani Anna Rudňanská.
V roku 1978 Divadelná služba z Martina postavila v kultúrnom dome javisko, urobila elektroinštaláciu. Ako prvý účinkujúci sa predstavil domáci súbor malých javiskových foriem pod vedením Antona Ivánka pri príležitosti osláv MDŽ programom Muži ženám. V tomto roku bol daný do užívania nový dom smútku.
Rok 1979 bol významný pre obec v oblasti zveľaďovania. Z rozhodnutia rady ONV bola naša obec spolu s ďalšími 8 obcami okresu Senica zaradená do súťaže o krajšie životné prostredie. Cez celú obec bola vyasfaltovaná cesta nielen hlavná, ale aj všetky vedľajšie a príjazdové komunikácie v dĺžke 25 km. Pri tejto príležitosti bola prevedená rekonštrukcia elektrického vedenia v obci. Drevené elektrické stĺpy boli vymenené za betónové, žiarovky boli nahradené výbojkami. Celé skrášľovanie , ktoré síce prebiehalo s nadšením sprevádzalo nepriaznivé počasie. Týždeň pred súťažou prišli dve veľké prietrže mračien s bleskami a krupobitím. Voda sa valila do upravenej dediny zo všetkých strán. Upravené a vyzametané cesty a chodníky boli zanesené množstvom blata. Dva dni pred slávnostnou prehliadkou znova prietrž mračien, znova voda a nánosy blata. A tak upratovanie, na ktorom sa zúčastňovala celá dedina pokračovalo. Ale oplatilo sa. 350 hostí, ktorí prišli 13. Júla 1979 do našej obce uvideli dedinku vyčistenú, kvetiny pri každom dome, obrubníky vybielené, skrátka dedinka ako z obrázku. V súťaži , na ktorej sa zúčastnila celá dedina sme čestne obstáli i keď počet obyvateľov klesá v tomto roku dosiahol 506.
11.2.1979 v krásnych kostýmoch priamo z dielní Národného divadla v Bratislave sa predstavili našim občanom herci divadelného súboru Úsvit s hrou Dámy a husári, a zúčastnili sa aj súťaže ochotníckych divadiel v Brezovej pod Bradlom, kde obsadili pekné druhé miesto.
Rok 1980 – národný výbor odsúhlasil rekonštrukciu miestneho rozhlasu. Bola dodaná nová rozhlasová ústredňa v hodnote 27.000,-Sk .Tiež bol ozvučený aj dom smútku a kultúrny dom v hodnote 65 000,-Sk. Štátne lesy zahájili stavbu hájenky na mieste bývalej farskej záhrady. Ešte v tomto roku sa do nej presťahoval nový hájnik p. Ján Flámik. Za pomoci občanov sa uskutočnila generálna oprava rímskokatolíckeho kostola. Bol postavený v roku 1768 v románskom slohu , a začal praskať a podmokať. Sčítanie ľudu, domov a bytov k 1.11.1980 prinieslo tieto výsledky: výmera obci je 1779 ha, obec mala 149 domácností, 485 trvale bývajúcich obyvateľov, z toho 235 žien . Divadelný súbor Úsvit sa predstavil nielen novými členmi, ale aj hrou Deň oddychu v réžii A. Ivánka.
Rok 1981 – bol volebným rokom. Bolo zvolených 14 poslancov. Predsedníčkou MNV sa stala opäť p. Mária Stehlíková
V roku 1982 uplynulo 60 rokov od založenia ochotníckeho divadla v Chropove. Avšak samotné oslavy tohto výročia sa z rôznych dôvodov uskutočnili až v roku 1984. Na oslavách sa zúčastnilo 70 hostí, boli to všetko ľudia, niečo pre ochotnícke divadlo v dedine niečo urobili.
Rok 1985 priniesol zmeny najmä pre školákov. Po vyše storočnom trvaní školy v obci bola táto pre malý počet žiakov zrušená . Deti tak začali navštevovať školu v Radošovciach. Hoci divadelné hry sa prestali nacvičovať – nebol režisér, mladí herci Peter Kuba a Štefka Ivánková pripravili veľmi pekný program k MDŽ ich silvestrovský program /aj reprízu/ ocenili diváci v preplnenej sále veľkým potleskom. Veľmi aktívnu činnosť v obci vyvíja aj Slovenský zväz žien so svojimi 56 členkami. Ochotne sa zapájajú do všetkých činností, ktoré sa dejú v obci.
Telovýchovná jednota pod názvom Družstevník má futbalový oddiel, ktorý súťaží v 3 triede, skupiny B v okresnej súťaži.
Rok 1986 – opäť volebný rok . V dňoch 23. a 24 mája 1986 bolo zvolených 15 poslancov z toho 11 mužov a 4 ženy, 8 poslancov bolo členmi KSČ a 7 nezávislých. Predsedníčkou MNV zostáva p. Mária Stehlíková, zmena nastala vo funkcii tajomníka MNV stal sa ním Ing. Ján Prokeš, ktorý tak vystriedal doterajšieho tajomníka p. Izidora Kubíčka.
Rok 1987- rozbehla sa činnosť požiarnej ochrany, jej vedenie zobral do rúk Milan Bederka. Zameral sa na mladých členov, začiatkom septembra usporiadali požiarnickú súťaž, na ktorej sa zúčastnilo 17 družstiev z celého okresu. Z toho boli 4 družstvá žien.
Aktívny v tomto roku boli aj futbalisti , ktorí sa dali do dokončovania stavby spŕch čo sa im aj podarilo. Všetky brigády, ktoré sa konali v dedine sa nezaobišli bez aktívnej činnosti Slovenského zväzu žien. Dá sa povedať, že sú najaktívnejšou zložkou v obci. Uskutočnila sa oprava domu smútku .Tento rok zomrelo najviac občanov za posledné roky- bolo ich 14. Z toho 8 mužov a 6 žien. Narodilo sa 6 detí – chlapcov.
Rok 1989 – Aj tento rok sa niesol v znamení skrášľovania obce a súťaže o najkrajšiu obec. A tak sme začali skrášľovať. Vo februári sme začali s obnovou oplotenia cintorína. Staré betónové základy bolo treba rozbiť kompresorom, naliali sa nové a do nich sa osadili železné stĺpky, do ktorých sa uchytili ozdobné dielce. Tie isté boli osadené aj pred kostol. Stavebný dozor nad celou akciou mal Emil Ivánek z Radošoviec. Ženy z dediny odpracovali množstvo brigádnickych hodín. Nasledovala úprava cesty k ihrisku a vinohradom. Bol tam navezený kameň a zaliaty asfaltom, pri ihrisku bolo urobené parkovisko. Ďalšou akciou bola úprava chodníkov a priekop. Obnova sa ušla aj studne nazývanej Kamenka. Stolár Stanislav Lovecký urobil nad ňu peknú drevenú konštrukciu so strieškou. Voda z nej sa dá nabrať okovom umiestneným na železnom hriadeli. Všetko bolo tip-top obsadili sme prvé miesto v okrese a postúpili do krajského kola a opäť vyhrali avšak odmeny, na ktorú sme čakali sme sa nedočkali. Demonštrácia študentov 17.novembra na Václavskom námestí v Prahe znamenala pre všetkých občanov našej republiky historický prelom. Po týždenných mohutných demonštráciách padol komunistický režim v celej Československej republike. Začal sa vytvárať priestor pre demokratický a právny štát. Bola zrušená vedúca úloha komunistickej strany. Nová vláda, ktorá vznikla z mnohých rokovaní sa nazývala vládou národného porozumenia. 20.decembra 1989 bol zvolený nový prezident ČR Václav Havel. Oslovenie súdruh a súdružka zaniká. Uprednostňuje sa oslovenie pán a pani.
Rok 1990 – volebný rok. Politické a spoločenské zmeny pokračovali aj v tomto roku. Na každom kroku sa skloňovalo slovo demokracia a každý si význam tohto slova vysvetľoval po svojom. V našej obci bola založená strana KDH – Kresťansko- demokratické hnutie ako opozícia doterajšej KSČ. Voľby sa konali 8. A 9. Júna 1990. Víťaznou stranou sa v našej obci stala strana Verejnosť-proti násiliu – VPN, KDH a KSČ. Nové zmeny zasiahli najmä obyčajných ľudí. Niektoré potraviny zdraželi až o 100%. V novembri 1990 sa konali voľby do obecných zastupiteľstiev/ predtým MNV/. V nich si naši občania zvolili za starostku opäť Máriu Stehlíkovu a jej zástupcom sa stal Ing. Ján Prokeš a zvolených bolo aj 9 poslancov – 5 bolo za stranu KDH a 4 za stranu KSS. V celej republike prebiehala privatizácia všetkého čo patrilo pred rokom 1990 štátnym majetkom. V tomto roku ukončil svoju činnosť pán farár Anton Hrebík. Na jeho miesto nastúpil pán farár Tassari. A keďže stará fara bola v nevyhovujúcom stave, farský výbor sa rozhodol postaviť faru novú.
Rok 1991 – Stavba fary je finančne nákladná a náročná aj na fyzickú prácu. Pomocnú ruku podal každý kto mohol, odborné práce robilo roľnícke družstvo. Finančne sa na stavbe fary podieľal aj obecný úrad čiastkou 200 000,-Sk, farníci z obce aj z Koválovca vyzbierali sumu 25 000,- Sk a každonedeľné zbierky v kostole boli určené na tento účel. Samotná zbierka v obci vyniesla 46 000,-Sk.Do konca tohto roka sa podarilo stavbu fary dostať pod strechu. Aj miestny hostinec prešiel zmenami už ho nespravovala Jednota, ale prešiel do súkromných rúk.
Rok 1992 – Vznikajú dve samostatné vlády – vláda Čiech a vláda Slovenska. Prijatím Ústavy SR poslancami národnej rady SR 1. septembra 1992, bolo jasne ukázané, že Slovensko chce zavŕšiť svoju štátnosť a chce ísť do budúcnosti ako samostatný štát. O všetky tieto udalosti sa živo zaujímali aj obyvatelia obce. Diskutovali, vyjadrovali svoje názory na novovzniknuté situácie a žili si naďalej svojím životom. Dokončieva sa stavby fary.
Rok 1993 – historický rok . 1.1.1993 vzniká samostatná Slovenská republika. Za prvého slovenského prezidenta bol zvolený – Michal Kováča. Máme slovenskú menu- boli vydané slovenské bankovky a mince. Z našej obci sa odsťahovala pani učiteľka Rudňanská, ktorá tu pôsobila dlhé roky, a bez ktorej sa neobišla žiadna spoločenská udalosť.
Rok 1994 – Tento rok sme pristupovali 3-krát k volebným urnám. Boli to voľby do parlamentu, komunálne voľby a referendum. V komunálnych voľbách sa volili starostovia obcí a poslanci do zastupiteľstiev. Svoju činnosť vo funkcii starostky ukončila Mária Stehlíková, ktorá túto funkciu vykonávala od roku 1976. Vystriedal ju novozvolený starosta Pavol Liška a zástupcom starostu sa stal Ján Bartal. Starostova funkcia je úväzková, to znamená, že ju vykonáva popri svojom zamestnaní.